Maďarská dedinka Rajka, ležiaca len 25 kilometrov od centra Bratislavy, zaznamenala za ostatných pár rokov nevídanú vlnu slovenských novousadlíkov. Príčiny sú prozaické. V Rajke sú ceny nehnuteľností omnoho nižšie ako v Bratislave a aj každodenné životné náklady sú únosnejšie.
Od „zrušenia" slovensko-maďarskej hranice v decembri 2007 nie je ani dochádzanie komplikované, navyše diaľnica D2 vás od hraníc obce dovedie až do centra nášho hlavného mesta. V Rajke sú dostupné signály maďarských aj slovenských mobilných operátorov a to platí aj pre televíziu a rozhlas.
Obec bola v 19. storočí obývaná hlavne Nemcami, ale v dôsledku viacerých prisťahovaleckých vĺn sa demografický profil obce menil a v roku 2001 bola už takmer čisto maďarská.
Podľa odhadu starostu obce Lajosa Bazsóa v nej dnes žije 400 až 500 slovenských občanov, v roku 2004 teda z 2625 občanov bolo 15 - 20 percent novousadlíkov. Väčšinu z nich tvoria zrejme Bratislavčania, ale novousadlíci prichádzajú aj z iných častí Slovenska i Rakúska a zanedbateľný nie je ani podiel slovenských Maďarov.
Z väčšiny menšina
Integrácia Slovákov zvyknutých na väčšinovú rolu, navyše pochádzajúcich z veľkomestského prostredia, je výzvou pre pôvodných obyvateľov, ale podľa všetkého si jednotlivé spoločenstvá s problémom dokážu poradiť.
Tento postreh potvrdil aj Lajos Bazsó, podľa ktorého správy o konfliktoch spred niekoľkých rokov značne preháňali. Tieto údajné alebo skutočné konflikty neboli nikdy prítomné v živote tunajších obyvateľov - podľa starostu majú obe strany záujem o pokojné spolunažívanie.
Martin Piaček, bratislavský výtvarník, ktorý v obci žije podobne ako väčšina Slovákov od roku 2008, si tiež nepamätá vážnejšie rozbroje. Podľa jeho názoru tých pár rokov ešte nestačilo na to, aby sa v obci vytvorilo ozajstné slovenské spoločenstvo s jednotným hlasom. V súčasnosti držia spolu skôr susedia, spolupracovníci či rodičia, ktorých deti navštevujú rovnakú školu.
Pravda, ani postoj novousadlíkov k obci nie je rovnaký, niektorí - podobne ako noví obyvatelia slovenských spádových obcí Bratislavy, Jaroviec a Rusoviec - sem chodia len prespávať, iní sa pokúšajú zapojiť aj do spoločenského života. Slováci sa čoraz častejšie zúčastňujú aj na takých podujatiach, ako sú obecné dni či akcie dobrovoľných požiarnikov.
Pri príchode do obce si návštevník ihneď uvedomí prítomnosť novousadlíkov aj podľa áut zaparkovaných pred domami. Väčšina z nich má slovenské poznávacie značky. Azda ešte väčšiu výpovednú hodnotu má fakt, že vo dvoroch a pri cestách sa objavili slovenské nápisy, na väčšine miest sú dvojjazyčné, ale nájdu sa aj čisto slovenské.
Model z Rajky
Jednojazyčné tabule sú charakteristické hlavne pre reklamné nápisy množstva slovenských realitiek, čo zas vypovedá o zložení ich klientely. V Rajke tieto jednojazyčné tabule podľa starostu už nie sú pre väčšinové obyvateľstvo problémom. V počiatkoch vraj v niektorých občanoch vyvolávali pocit nevôle, ale zvíťazili zákony trhu - obsah a jazyk tabúľ určuje dopyt, a keďže ten pochádza prevažne zo slovenskej strany, prispôsobujú sa mu aj domáci.
Zdá sa, že model z Rajky je dôkazom, že bezproblémové spolunažívanie medzi Maďarmi a Slovákmi je možné v prípade, že nie je postavené na vládnych nariadeniach, ale na zákonoch trhu. Na Slovensku by za éry jazykového zákona nebolo možné na jednojazyčnom bilborde propagovať napríklad vystúpenie maďarskej skupiny pre slovenských Maďarov v Győri či Budapešti, no opačná analógia je na uliciach Rajky bežná.
Dikcia zákona navyše núti Maďarov a Slovákov k autocenzúre, pretože väčšina z nich by sa neodvážila predaj svojej prihraničnej nehnuteľnosti propagovať na tabuli konča svojej záhrady s výlučne maďarským textom - na rozdiel od obyvateľov Rajky.
Štátne orgány sa takýmito opatreniami miešajú do samoregulačnej dynamiky spolunažívania medzi národnosťami a proti prirodzenosti tohto procesu. Preto by som odporúčal ministrovi Krajcerovi: ak sa už pre zaneprázdnenosť nedostal do Komárna, nech po skvelej diaľnici zbehne do Rajky - cesta trvá len pár minút, ale to, čo tam uvidí, ho utvrdí v už (dúfajme) z niekoľkých dôvodov beztak pevnom presvedčení, že jazykový zákon nemôže zostať v dnešnom znení.
Ábel Ravasz
(Autor je hlavným analytikom Publicus Slovensko)
Zdroj: http://komentare.sme.sk/c/5527147/identita-a-trh-slovaci-v-rajke.html
Publicus na Facebooku